Ako žiť s postihnutím a nezblázniť sa I.

Autor: Marek Machata | 17.1.2013 o 10:10 | (upravené 29.1.2013 o 16:22) Karma článku: 15,45 | Prečítané:  2566x

Mám 30 rokov a žijem dobrý život. Pracujem, študujem, cestujem, bývam, zabávam sa. Aj s detskou mozgovou obrnou, barlami a invalidným vozíkom. Tento blog je návodom na to, ako sa to dá.

1. Buď dobrý k tým, ktorí Ťa majú radi.

Rodičia, súrodenci, kamaráti, asistenti, frajerky, spolužiaci, kolegovia... Títo ľudia nás majú radi a veľmi nám pomáhajú, či už si to uvedomujeme, alebo nie. Nebudeme si klamať, častokrát sú oni tí prví, na ktorých si vylievame svoju zlosť. Alebo sa k nim správame ako k sluhom. Ruku na srdce, každému z nás sa to už stalo. Nemôžu za to, že sme sa narodili s postihnutím, mali úraz či dostali nejakú chorobu. V podstate si pílime pod sebou konár, ak obviňujeme tých, ktorí sa nám snažia pomáhať. Pomôžme aj my im, koľko len môžeme a dokážeme. Ocenia to.

2. Akceptuj, že si iný.

Prakticky každý týždeň sa stretávam s názormi svojich kamarátov, že spoločnosť je povinná nás, ľudí s postihnutím, akceptovať takých, akí sme. v prvom rade však musíme akceptovať samých seba aj s našimi odlišnosťami. Rôzne podoby integrácie, či postoj "som úplne zdravý a nič mi nie je" môžu byť síce fajn, ale podľa mojich skúseností nestačia. Kľúčom k úspechu v tejto oblasti je akceptovať samého seba, a potom vzájomne rešpektovať jeden druhého, či už sme alebo nie sme odlišní. Zároveň však treba dodať, že sme ľudia s rovnakými túžbami, citmi, myšlienkami, plánmi, a postihnutie je to jediné, čo nás odlišuje od ostatných.

3. Staraj sa o svoje zdravie.

V žiadnom prípade netreba hádzať flintu do žita, a treba robiť všetko, čo sa dá, aby sme svoje zdravie zlepšili. To znamená navštevovať lekárov, kúpele, rehabilitácie, procedúry, wellness, športovať. Treba sa aj šetriť, oddychovať, neprepínať príliš svoje sily. Zdravie je to najcennejšie, čo človek má, a popri čakaní na postupné zlepšenie zdravotného stavu, na pokrok lekárskej vedy či na zázrak, by sme ho nemali zanedbávať.

4. Študuj, vzdelávaj sa, uč sa.

Nie je na škodu, pokiaľ má človek aj nejaké vzdelanie. Tí manuálne zručnejší z nás sa môžu uplatniť napríklad ako zlatníci či elektrikári (lebo ako vravievajú často učitelia, remeslo má zlaté dno). Dobrou praktickou výbavou do života môže byť obchodná akadémia. Pokiaľ by niekto chcel ísť študovať ešte ďalej, možnosti sú dnes naozaj široké : ekonómia, informatika, demografia, pedagogika, sociálna práca, aplikovaná telesná výchova, jazyky, žurnalistika, teológia - toto všetko môže človek s postihnutím dnes úplne v pohode zvládnuť. Osobne som si vybral psychológiu a právo, v rámci PhD. som si urobil odbočku do marketingovej komunikácie.

5. Nájdi si prácu.

Budete prekvapení, ale s postojom : "Aj tak ma nikto nezamestná" - vás naozaj nikto nezamestná. A ak aj chcete pracovať, práca vám sama z neba nespadne. Moja skúsenosť je taká, že treba rozposlať množstvo životopisov a zúčastniť sa viacerých pohovorov, kým príde vytúžená práca. Musíte zamestnávateľa presvedčiť o tom, že budete pre neho dobrou voľbou. Zároveň potrebujete takú prácu, ktorá bude vyhovovať vášmu zdravotnému stavu. Pred pohovorom si zistite čo najviac info o spoločnosti a o práci, o ktorú sa uchádzate, a na pohovore sa nebojte pýtať sa na detaily. A nechodte kvôli postihnutiu príliš pod cenu. Ak vám zamestnávateľ ponúka 50% z toho, čo na rovnakej pozícii zarába váš sused alebo kamarát s rovnakými skúsenosťami, je to prinajmenšom podozrivé. Osobne som si vyskúšal prácu projektového manažéra, redaktora, editora, tajomníka občianskeho združenia, lektora, školiteľa, štátneho úradníka a najnovšie už rok pracujem ako psychológ.

6. Zaujímaj sa o svoje práva, a o podporu, ktorú poskytuje štát.

Aj keď som zástancom názoru, že o každého sa má v prvom rade postarať rodina, existujú určité nástroje, formy podpory či kompenzácií, ktoré poskytuje štát. Zrejme naznámejšou dávkou je invalidný dôchodok, ktorý vypláca Sociálna poisťovňa, a ktorý má slúžiť ako príjem v prípade poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.

Druhou skupinou sú príspevky a kompenzácie z Úradov práce. Okrem preukazu ŤZP a parkovacieho preukazu existujú príspevky na osobnú asistenciu, úpravu bytu, kúpu auta, kúpu mechanického či elektrického vozíka, chladničky, práčky, príspevok na prevádzku motorového vozidla (ľudovo na benzín), alebo príspevok na prepravu (ľudovo na taxík) a ďalšie. Na tieto príspevky nie je automatický nárok, treba splniť zákonom stanovené podmienky zo zdravotného, ekonomického či sociálneho hľadiska a prejsť procesom od podania žiadosti až po vydanie rozhodnutia.

7. Poď von!

To nie je len citácia pesničky od Elánu. Tým, že budete sedieť len doma pri počítači, váš život bohatší nebude. Že sa to nedá? Vo väčšine prípadov sa to dá. Ak nie sám, tak s rodinou, s kamarátom, s asistentom. A kam? Prakticky kamkoľvek : do inej krajiny, na futbal, na hokej, do divadla, do kina, do kaviarne, na operu, na koncert, do reštaurácie, na festival, na splav. Tam všade sa dnes dá dostať aj s barlami či vozíkom, len treba chcieť. Ba niektorí vraj chodia aj do prírody :)

Pokračovanie článku nabudúce.

 

POZNÁMKA : Diskusia k článku bola zakázaná dňa 29. 01. 2013 o 16:20 s počtom príspevkov 60. Udialo sa tak, nakoľko jeden z diskutujúcich hrubo urážal ostatných účastníkov diskusie, čo autor blogu nebude a nechce podporovať. Slušným diskutujúcim a čitateľom ďakujem za pochopenie.

Zdroj fotografie : Internet, healthandsafetyontario.ca

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

ŠPORT

Slovan nemá peniaze ani hráčov a stráca to najcennejšie. Fanúšikov

Viac ako o postupe do play off sa začína hovoriť, či klub vôbec dohrá sezónu v KHL.

EKONOMIKA

U. S. Steel odchádza, o košickú fabriku bojujú Třinecké železárny

U. S. Steel predáva košické železiarne.

KOMENTÁRE

Úbohá stredná trieda, tá sa vo Ficovom vlaku nevezie zadarmo

Ak sa niektorí chcú mať závratne dobre, musia sa tí ostatní mať horšie.


Už ste čítali?